Terra IncognitaTabačka Kulturfabrik

Spoznajte Spiš

Región Spiš tvorí južná časť bývalej Spišskej župy nachádzajúca sa na území súčasného Košického samosprávneho kraja. Centrom Spiša je Spišská Nová Ves a administratívne patrí región do okresov Spišská Nová Ves a Gelnica.

Ilustračná mapa regiónuSpiš, označovaný aj ako perla Slovenska, je historickým názvom pre územie na severovýchode Slovenska. Do Košického kraja spadá jeho južná časť, označovaná ako Južný (Dolný) Spiš (okresy Spišská Nová Ves, Gelnica). Spišskú župu preslávili kroje, ľudová slovesnosť, vlastné nárečie, minulosť, ale i podmanivá krajina s neodmysliteľnými bralami a roklinami Slovenského raja.

Putovanie Spišom začneme v Hnileckej doline, ktorej dominuje mesto Gelnica so strážnym hradom z 13. storočia. Dnes sú z hradu len nepatrné zvyšky. Minulosť zanechala v meste nezmazateľnú pečať v architektúre banských domov i mohutného kostola a takisto v podobe Baníckeho múzea. Medzi zaujímavé architektonické pamiatky Nálepkova, obce, ktorá bola v minulosti takisto významným banským mestečkom, možno zaradiť barokový katolícky a evanjelický kostol z 18. storočia a bývalú radnicu. Azda najdlhšou dedinou v Košickom samosprávnom kraji je neďaleký Hnilčík a patria k nemu aj bývalé drevorubačské a banícke osady Ráztoky a Bindt, ktoré sa postupne vyľudňujú a menia na rekreačné oblasti. Cestou späť do Gelnice v Mníšku nad Hnilcom by nemal žiaden návštevník kraja zabudnúť odbočiť vpravo na obec Smolník. Kedysi bola významným spišským baníckym mestom, sídlila tu aj Dvorská komora neskôr prestavaná na tabakovú továreň.

Uzučkou cestou na juh sa dostaneme do Úhornej so zachovalou ľudovou architektúrou. Popri jazere sa doslova škriabeme na Uhorniansky kopec. Tesne pred vrcholom nás zaujme kaplnka zasvätená Panne Márii Snežnej. Nadýchaní blahodarnej klímy z okolitých lesov vraciame sa späť cez Gelnicu až do údolia rieky Hnilec, do obce Jaklovce s niekdajším loveckým kaštieľom postaveným v barokovom slohu. Len na skok je to odtiaľ do Margecian na breh vodnej nádrže Ružín, významného miesta najmä letnej turistiky. Ďalej proti prúdu Hornádu k unikátnemu krytému drevenému mostu, ktorý spája Kluknavu s osadou Štefánska Huta. Most z roku 1832 je technickou pamiatkou a je jedinečným zachovaným krytým dreveným mostom na Slovensku.

Na brehoch prudkej zákruty Hornádu leží mesto Krompachy so svojou priemyselnou i revolučnou tradíciou. Sympatické námestie, dva kostoly i bývalá administratívna budova železiarní z 18. storočia podávajú predstavu o význame tohto mesta v minulosti. Krompachy na hraniciach Slovenského raja sa v súčasnosti stávajú vyhľadávaným centrom letnej, no hlavne zimnej turistiky. Svoju úlohu tu zohrávajú nadštandardné možnosti lyžiarskeho strediska európskeho významu Plejsy. Zjazdovky sa nachádzajú na severných stráňach Krompašského vrchu.

Ďalej nás Hornád neomylne povedie proti prúdu do stredovekých Spišských Vlachov. Meštianske domy, gotická radnica a pôvodne románsky kostol tvoria na námestí pohľadnú mozaiku, ktorá tak umožňuje aspoň sčasti vniknúť do chápania stredovekej architektúry. Z prírodných krás je to neďaleko napríklad k Dreveníku – asi 2 km dlhá skalnatá plošina s typickými travertínovými vežami, ktoré na prvý pohľad pripomínajú skalné mesto. Ide o najväčší travertínový útvar na Slovensku. Ďalšia mimoriadna vzácnosť sa nachádza len na skok. Ranogotický kostolík Svätého Ducha v Žehre je aj vďaka hodnotným freskám zapísaný do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Toto územie je doslova posiate ranogotickými kostolíkmi, prestavanými v 15. storočí, kaštieľmi, kúriami a meštianskymi domami. Aj v blízkych Hodkovciach stojí za pozornosť zrenovovaný kaštieľ s nádherným francúzskym parkom, ktorý kedysi obývala najvýznamnejšia časť rodu Csákyovcov. Z Hodkoviec je to pár krokov k najväčšiemu hradu v strednej Európe. Spišský hrad predstavuje románsko-gotický klenot, zapísaný v zoznamoch UNESCO. Pre našu krajinu je o to cennejší, že je dokladom vývoja architektúry v stredoveku, ba ešte skôr. Narodil sa tu dokonca aj posledný uhorský kráľ panujúci pred nástupom dynastie Habsburgovcov – Ján Zápoľský.

Z veľkého stredovekého hradu sa ďalej gotickou cestou dostaneme k malému kostolíku v Chrasti nad Hornádom, postavenom na unikátnej pieskovcovej Farskej skale. Je považovaný za jednu z najstarších sakrálnych stavieb na Slovensku, má pôdorys trojlístka. Smerom na západ Spiša by sme nemali obísť ani Spišský Hrušov s renesančno-barokovým kaštieľom. Ešte zaujímavejšie je tajuplné miesto za samotnou obcou. Uprostred poľa stojí zrúcanina kamennej kostolnej veže obklopená oráčinou. Nevšedný estetický zážitok precítime v historickom jadre Markušoviec . Kedysi to bola strážna a hraničná obec so stredovekým hradom, ktorý stojí v blízkosti gotického kostola sv. Michala z 13. storočia. Neďaleko je nádherný renesančný kaštieľ, neskôr rokokovo prestavaný. Súčasťou kaštieľa je aj francúzsky park s letohrádkom Dardanely. V oboch budovách je dnes múzeum s expozíciou nábytku a klávesových hudobných nástrojov. V obci je viacero vzácnych kúrií, no zaujímavý je aj neďaleký prírodný výtvor nad riekou Hornád, známy Markušovský skalný hríb.

Ak by sme chceli vidieť ešte jednu z veľkých banských obcí, nemali by sme obísť Rudňany. Baníctvom sa tu ľudia živili už v 14. storočí. Ťažili striebro, meď, neskoršie i železo a ortuť. Pre turistu bude určite zaujímavejšia horská banícka obec Poráč spolu s prekrásnou Poráčskou dolinou. Dnes je obec strediskom cestovného ruchu s mnohými atrakciami a lyžiarskymi vlekmi. Aj druhú stranu Poráčskej doliny uzatvára banícka obec – Slovinky. Jej raritou je malý kopec, ktorý má takú výhodnú polohu, že za pekného počasia z neho vidieť rozsiahlu časť krajiny. Jednou z posledných zastávok v putovaní na Spiši je Spišská Nová Ves. Historicky zaujímavá vstupná brána do Národného parku Slovenský raj sa stala v poslednom storočí hospodárskym a kultúrnym centrom Spiša. Samotné mesto je starobylé – prvá písomná zmienka o ňom pochádza už z roku 1268. Z historického obdobia sa zachoval rímskokatolícky farský kostol z polovice 14. storočia s najvyššou kostolnou vežou na Slovensku (87m), ale aj klasicistický evanjelický kostol z konca 18. storočia. Impozantné je aj najväčšie šošovkovité námestie na Slovensku, vybudované z meštianskych a remeselníckych domov i klasicistickej radnice. Spodná časť námestia je uzavretá secesnou Redutou – sídlom divadelníkov a umelcov.

V tesnom susedstve mesta sa nachádza zasa najväčšia obec na Slovensku – Smižany. Leží na mieste, kde rieka Hornád opúšťa územie Slovenského raja. V obci sa okrem iného nachádza hodnotný, hoci už mnohokrát prestavaný ranogotický kostol z polovice 13. storočia a expozícia v rodnom dome známeho bojovníka z čias II. svetovej vojny kpt. Jána Nálepku.

Najvýznamnejšie pamiatky gotiky na Spiši spája Gotická cesta, ktorá vedie aj územím Gemera. V závere putovania Južným Spišom sa určite nedá odolať vábeniu Slovenského raja s čarovnými zákutiami, roklinami, priepasťami, skalnými bralami či galériami. Na krásy Slovenského raja nestačí ani niekoľkodňová púť naprieč jeho územím. Svoje miesto si v ňom nachádzajú všetci – od rehoľníkov nasledujúcich tiché pustovníctvo mlčanlivých kartuziánov, až po adrenalínových skalolezcov, ktorí radi zdolávajú vyčnievajúce vápencové bralá. Najznámejším východiskom i letoviskom v severnej časti Slovenského raja je Čingov s hotelmi a rekreačnými zariadeniami. Nespútanú prírodu reprezentuje Skalná galéria v južnom svahu Ludmanky i strmé svahy a hlboké doliny ústiace do Prielomu Hornádu. Ide o viac ako 15 km dlhý kaňon horného toku rieky. Ešte donedávna nebolo schodné celé kaňonovité údolie, pretože strmé brehy a miesta s viac ako 300-metrovým výškovým rozdielom to jednoducho neumožňovali. Až začiatkom šesťdesiatych rokov sa začalo s budovaním lanovej lávky v ústí Kláštorskej rokliny a o pár rokov neskôr aj s budovaním Chodníka Horskej služby, ktorého súčasťou je sedem oceľových mostov s reťazami a viac ako 140 stúpačiek v kolmých skalných stenách nad hladinou Hornádu. Na prielom nadväzuje Kláštorská roklina s vodopádom Objaviteľov, vodopádom Kartuziánov a ďalšími. Nie je to však jediná čarovná roklina – tých je v Slovenskom raji neúrekom. Najznámejšie sú azda Kyseľ a Sokolia dolina, Veľký Sokol, Suchá Belá či Piecky. Škoda, že jedinou sprístupnenou jaskyňou Slovenského raja je Dobšinská ľadová jaskyňa. Tých, ktoré by stáli za to, je oveľa viac: Čertova, Medvedia, Stratenská, Vlčia jaskyňa či Zlatá diera. Na Kláštorisku sa nachádzajú zrekonštruované ruiny kartuziánskeho kláštora z prelomu 13. a 14. storočia. Ešte pred pár rokmi nemali tunajší turisti ani poňatia, že sa pod zarastenou lúkou nachádzajú vcelku zachovalé pozostatky kláštora. Vďaka trpezlivému výskumu archeológov a nadšeniu mladých ľudí, ktorí v rámci letných táborov odkrývali dejiny, možno dnes na vrchole Slovenského raja nájsť unikátnu atrakciu.

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil: Hlavny Administrátor
Vytvorené: 22.05.2013 21:49
Upravené: 24.09.2013 14:06